Obec Slavkovce sa nachádza na juhovýchode Slovenska v regióne Dolný Zemplín. Územie obce leží vo Východoslovenskej nížine na agradačnom vale Laborca v nadmorskej výške 100 – 102 m. n. m. Sú tu veľmi dobré podmienky na poľnohospodársku prvovýrobu. Zároveň je to aj kraj príťažlivý pre poľovníkov a nenáročnú turistiku. Zvláštnosťou je prírodná rezervácia Slavkovce slanisko so subhalofytnou vegetáciou slanistej stepi panonskej kvetennej oblasti so zastúpením zriedkavých druhov rastlín.
Život na území dnešných Slavkoviec sa formoval už pred 7 tisíc rokmi a to v staršej dobe kamennej. Svedčia o tom vzácne náleziská pozostatkov obydlí a náradia v intraviláne obce. Obec sa zaradila aj do skupiny lokalít s hromadnými nálezmi bronzových predmetov a predmetov pochádzajúcich z doby rímskej (uložené v Zemplínskom múzeu v Michalovciach).
1302
Súčasnú obec pravdepodobne založil šľachtic Slavko v 13. storočí, od čoho bolo pravdepodobne odvodené aj pomenovanie obce. (Názov Szalók bol v dobe Anjouovcov bežne používaným maďarským krstným menom, čo v preklade znamená krásny, mužný, driečny) Avšak prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1302, pričom názov obce je zapísaný v podobe Zalowka, ako majetok magistra Michala z rodu Ákoš, od roku 1403 patrila obec viacerým zemepánom, v 18.storočí rodine Kazinczyovcov, od začiatku 19. storočia rodine Kossuthovcov.
16. storočie
Tak ako majitelia, menili sa aj názvy obce – Zalowka, Zalogh, Zalouch, Szalók, až na dnešné Slavkovce. Na prelome 16. a 17. storočia lokalita patrila medzi stredne veľké dediny s výlučne poddanským obyvateľstvom.
1715
V roku 1715 boli v obci 15 opustené a 6 obývané domy, v roku 1828 v nej bolo 82 domov a 604 obyvateľov. V roku 1900 už bolo 99 domov. Obyvateľstvo obce sa živilo prevažne poľnohospodárstvom a najmä chovom dobytka, ošípaných a oviec. Spomína sa aj pestovanie viniča.
1831
V roku 1831 sa Slavkovce spolu s okolitými obcami v dôsledku epidémie cholery a chudobe pripojilo do vzbury proti šľachte a inteligencii, ktorá je známa ako Východoslovenské roľnícke povstanie ( tiež známe aj ako cholerové povstanie), ktoré organizoval zeman z Malých Raškoviec Peter Tasnády.
1918
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. Zachoval sa odtlačok obecnej pečate z roku 1836, na ktorom je zobrazený bača so svojou valaškou, 3 ovečkami a psíkom. Túto podobu erbu prevzala a užíva po schválení v Heraldickom registri SR aj súčasná samospráva.
Prierez novodobou históriou:
- 1934- cez obec začala premávať štátna autobusová linka Michalovce – Krásnovce – Slavkovce – Oborín – Malčice.
- 1947- elektrifikácia obce
- 1957- založené Jednotné roľnícke družstvo v Slavkovciach
- 1960- zavedený miestny rozhlas
- 1975- výstavba novej budovy potravín a miestneho pohostinstva Jednota
- 1976- do užívania odovzdaný 2-triedna materská škola
- 1988- výstavba budovy miestneho národného výboru
- 1991- založenie prvej rodinnej farmy
- 1995- obec je plne plynofikovaná
- 1995- výstavba 9-bytového domu a presídlenie deviatich slovenských rodín z Černobyľskej oblasti z Ukrajiny
- 1996- nový asfaltový koberec na miestnej komunikácii
- 2000- rozpad Roľníckeho družstva
- 2001- výstavba Rozlúčkovej siene
- 2001- založenie spevokolu Radosť
- 2001- rekonštrukcia verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu
- 2003- rekonštrukcia materskej školy
- 2004- rekonštrukcia budovy obecného úradu
- 2006- dokončenie výstavby celoobecného vodovodu s napojením do každej domácnosti z prostriedkov EÚ
- 2006- zavedenie celoobecného internetu